Všetko raz prejde, ale ako dlho to bude trvať, závisí od prístupu všetkých ľudí.

[článok napísala MUDr. Naďa Šoltýsová, www.biolekarka.sk]

Načo nosiť rúšky? V dnešnej situácii by si túto otázku nemal dávať, verím, už nikto. Aj keď na uliciach som z auta videla ešte relatívne dosť ľudí, čo ju nemali na tvári. Povedzme si, že informovať o rúškach je teda stále potrebné.

Niektorí ľudia môžu namietať, že bežné papierové alebo látkové rúšky, prípadne len náhrada šálom, šatkou, alebo iným spôsobom, nezabráni, aby sa vírus dostal do okolia. Napriek tomu, že tieto materiály nie sú tak tesné, ako nanomateriály, resp. masky s filtrom, dokážu zmierniť rozprsknutie aerosolu, ktorý pri dýchaní, kýchaní, kašlaní alebo aj bežnom rozprávaní vychádza z nosa a úst. Je to určite lepšia ochrana pred šírením vírusu, ako keby sme chodili bez rúšok. Ak chceme byť ohľaduplní k sebe a k svojmu okoliu, tak je jednoznačne nutné, aby sme rúšky nosili všetci a všade, okrem domácnosti samozrejme.

Inšpirujme sa tými krajinami, ktorým sa darí zvládať situáciu. Tam, kde to zobrali vážne a zaviedli veľmi prísne opatrenia, sa situácia stabilizuje. Buďme aj my príkladom krajiny, kde sa vieme vzdať prístupu: „mňa sa to netýka a mne sa ešte nič nestane“ a ignorácie preventívnych pravidiel. Vydržme tieto opatrenia. Vždy bola prevencia najlepším prístupom pri zvládaní situácií.

Pristupujme teda teraz zodpovedne k tomu, čo sa okolo nás deje. Všetko raz prejde, ale ako dlho to bude trvať, závisí od prístupu všetkých ľudí. Nie je to len o tom, že vláda vydá nariadenia, zákazy a sankcie v prípade porušovania. Je to o tom, že čím viac budeme spolupracovať a dodržiavať preventívne opatrenia a čo najviac sa vyhýbať kontaktom, tým skôr toto celé zvládneme.

Je to o každom z nás. Nikto iný to za nás nezvládne. Zodpovednosť je na nás všetkých.

Ak sa niekto sťažuje, že nemá rúška, že sú vypredané, je veľa jednoduchých postupov na internete, ako si doma rúšku vyrobiť. Buď ušiť z látky alebo vyrobiť z papiera pomocou kancelárskej zošívačky. Pre zlepšenie účinnosti je vhodné si nastriekať na hotovú rúšku z vnútornej aj vonkajšej strany koloidné striebro, ktoré ničí vírusy. Takýmto spôsobom sa zvyšuje ochrana nás aj okolia. Použitú rúšku by sme mali buď oprať na vysokej teplote a potom prežehliť, alebo v prípade papierovej rúšku nosiť ju jednorázovo.

Správne používanie rúšky je takisto dôležité. Jednorázové používajte iba jeden krát a potom ich vyhoďte. Látkové treba vždy po použití vyprať pri vysokej teplote a potom prežehliť. Na tvár si dávajte rúšku vždy čistými, vydezinfikovanými rukami, dbajte na to, aby doliehala na brade aj na nose a počas nosenia sa jej nedotýkajte rukami. Ak vám pri dlhšom nosení rúška navlhne, vymeňte si ju za novú. Použitú vyhoďte do uzatvárateľného koša. Potom si umyte ruky.

Vzhľadom k tomu, že inkubačná doba prenosu koronavírusu je až 14 dní, znamená to , že najdôležitejšie je, ako sa celá spoločnosť bude správať práve teraz na začiatku. Najdôležitejšie preto je, aby sme seba aj okolie chránili hneď teraz a aby sme situáciu nezľahčovali, ale pristupovali k nej naozaj zodpovedne.

Nosme rúšky. Umývajme si ruky poriadne a zostaňme čo najviac doma. Teraz je to možno nezvyk, obmedzujúce a naháňa nám to možno aj strach, ale pre čo najlepšie zvládnutie celej situácie sú tieto prvé dni a týždne rozhodujúce.

Obavy z toho, čo sa môže diať, ako sa to celé môže vyvíjať má asi každý, ale zase len svojím prístupom tomu môžeme pomôcť. Ako? Tým, že si uvedomíme, že vírus je informácia, negatívna informácia. A negativita priťahuje negativitu. Chceme podporovať túto energiu negativity, alebo sa napriek situácii dokážeme naladiť na pozitívnejší prístup?

A namiesto obáv a strachu sa sústrediť na to, čo nám vlastne táto situácia prináša? Čo pozitívne by sme v nej mohli vidieť? Pre každého to môže byť niečo iné. Napríklad to, že konečne môžeme byť s blízkymi viac, že máme čas si poupratovať, že nemôžme tráviť čas v nákupných centrách…

Čo ak táto situácia je tu práve preto, aby nám vesmír dal najavo, že už takto to ďalej nejde a treba niečo v našom prístupe zmeniť?

photo credit: unsplash

Pozitívne sa naladiť nám pomôže smiech a humor. Napríklad tak, že si budete hovoriť vtipy 🙂

VTIP:
Nový lekár psychiatrickej liečebne sa pri zoznamovaní s pacientmi pýta:
Vy ste sa sem ako dostali? Porozprávajte nám niečo o povahe vašich problémov.

Začalo sa to tým, že som sa oženil. To som nikdy nemal robiť! Vzal som si totiž jednu vdovu, ktorá mala dospelú dcéru, ktorá sa stala mojou nevlastnou dcérou. Keď nás prišiel navštíviť môj otec, tak sa do dcéry zamiloval a potom sa s ňou oženil. Teda moja nevlastná dcéra sa stala mojou nevlastnou matkou. Potom sa mojej žene narodil syn, jej malý brat, môj syn, sa stal mojím strýkom. Z toho tiež vyplýva, že moja žena, ktorá je matkou mojej nevlastnej matky je tiež mojou babičkou a ja som teda jej vnuk. Ale to nie je všetko. Preto, že mám za manželku moju nevlastnú babičku, nie som len jej manžel a vnuk, ale som aj svoj vlastný dedko… Už chápete, prečo som tu?

Áno, chápem, že v takejto situácii možno nie každý má chuť sa smiať, lebo to celé prináša aj mnohé ekonomické obmedzenia a riziká. Ale možno, ak práve teraz dokážeme nájsť v sebe silu a pozrieť sa na toto celé prístupom:

Čo môžem v živote robiť inak, čo mi táto situácia hovorí, kam ma to celé smeruje?

photo credit: unsplash

Nie je to zvláštne, že pred mesiacom tu nikto ani len neuvažoval o tom, že by boli všetky bežné prevádzky zavreté, že by sme nemohli nielenže ísť niekam na kávu, ale ani návštevu domov nemôžme pozvať (lebo sme samozrejme zodpovední a neberieme to na ľahkú váhu).

V týchto dňoch sa doteraz úplne bežné a všedné veci stávajú vzácnymi. Napríklad aj bežný nákup v potravinách je obmedzený na čo najrýchlejšie pozháňanie vecí zo zoznamu, aby sme tam strávili, čo najkratší čas (lebo online objednávky sú vybookované do nedohľadna).

Toto nám možno ukazuje, že vďačnosť za úplne obyčajné veci je naozaj dôležitá. Teraz, keď sme takto obmedzení, sa môžeme nad tým aspoň chvíľu zamyslieť a byť vďační aj za to, že svieti vonku slnko alebo že sme sa ráno zobudili, alebo že sme si uvarili chutné jedlo, alebo že sme telefonovali s niekým, koho máme radi.

Také bežné veci, ale nič nie je samozrejmé a všetko prejde. Aj toto, čo teraz možno pokladáme za hrozbu prejde, ide len o to, ako rýchlo a s akým priebehom. Prispejme všetci k tomu, aby to bolo čo najmiernejšie. Nosme rúšky všade. A izolujme sa čo najviac. Je to naša zodpovednosť.

Autorka článku: MUDr. Naďa Šoltýsová, www.biolekarka.sk

Naďa Šoltýsová vyštudovala klasickú medicínu odbor všeobecné lekárstvo na univerzite Komenského v Bratislave. Počas štúdia absolvovala študijné pobyty v Nemecku a Izraeli, kde mala možnosť zažiť, ako medicína funguje inde. Po štúdiu nejaký čas pracovala ako lekárka, ale uvedomila si, že jej cesta je iná. Zaujímali ju rôzne alternatívne metódy a spôsoby liečenia, energetický prístup k liečeniu a medzi iným objavila aj biorezonanciu, ktorej sa začala venovať naplno.

Nora Šulíková
Nora Šulíková je certifikovaná transformačná a NLP koučka, expertka na anglický jazyk, mama úžasného 12-ročného syna a optimistka, ktorá Vám pomôže dosiahnuť výsledky a rovnováhu v osobnom aj pracovnom živote oveľa rýchlejšie, ako si dokážete predstaviť. Všetko, do čoho sa v živote púšťa, robí vždy úprimne a s veľkým nadšením.

    Je autorkou knihy Šťastie na dosah, Denníka snov, e-bookov English: A Love Story, Travel Around The World, vzdelávacích a transformačných workshopov, webinárov, online kurzu Radosť zo života, meditácií, vizualizácií a inšpiratívnych videonávodov Šťastie na dosah a zakladateľka online ŠKOLY ŠŤASTIA. Pomáha ľuďom zbaviť sa emocionálnej záťaže vďaka Emočnému detoxu, napojiť sa na svoju intuíciu a sprevádza ich na ceste za objavením a udržaním si svojho šťastného ja.
Komentáre